V oblasti pracovného práva a podnikania na Slovensku dochádza k zásadnej zmene. Štát prostredníctvom inšpektorátov práce sprísňuje dohľad nad tzv. fiktívnymi živnosťami (v praxi známymi ako švarcsystém). Cieľom týchto kontrol je eliminovať prípady, kedy je vzťah medzi firmou a živnostníkom v skutočnosti závislou prácou, ktorá by mala byť krytá pracovnou zmluvou.

Čo sa mení v roku 2026?

Zásadnou novinkou je posun od formálneho posudzovania zmlúv k skúmaniu skutočného obsahu spolupráce. Inšpektorát práce už nebude zaujímať len názov dokumentu, ktorý ste podpísali, ale to, ako výkon práce prebieha v každodennej realite.

Jedným z najväčších mýtov, ktorý padol, je otázka pracovného času. Novela zákona zrušila pravidlo, že závislá práca musí mať pevne určený pracovný rozvrh. To znamená, že aj keď si živnostník určuje čas práce sám, stále môže ísť o nelegálne zamestnávanie, ak sú naplnené iné znaky závislej práce.

7  kľúčových znakov, ktoré zaujímajú inšpektorov

Ak spolupráca so živnostníkom vykazuje nasledujúce znaky, vystavujete sa vysokému riziku:

1. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti: Živnostník musí plniť operatívne pokyny nadriadeného pracovníka firmy.

2. Osobný výkon práce: Prácu vykonáva výhradne daná osoba bez možnosti nechať sa zastúpiť iným subdodávateľom.

3. Meno a nástroje firmy: Živnostník vystupuje v mene firmy (napr. vizitky, e-mailová adresa) a používa jej pracovné prostriedky (notebook, náradie, auto).

4. Exkluzivita a dlhodobosť: Živnostník pracuje dlhodobo a pravidelne len pre jedného klienta, od ktorého je ekonomicky závislý.

5. Pravidelná odmena: Fakturovaná suma je každý mesiac identická a pripomína skôr mesačnú mzdu než platbu za konkrétny výsledok/projekt.

6. Integrácia do štruktúr: Živnostník sa zúčastňuje na firemných poradách, teambuildingoch a je pevnou súčasťou organizačnej schémy.

7. Doprava a logistika: (Najmä pri kuriéroch) Práca prebieha podľa presne stanoveného harmonogramu a trasy určenej firmou/aplikáciou.

Rizikové sektory: Kto je v hľadáčiku?

Kontroly sa v tejto vlne zameriavajú predovšetkým na odvetvia, kde je využívanie živnostníkov namiesto zamestnancov najvypuklejšie:

• Stavebníctvo: Robotníci na stavbách pracujúci na živnosť.

• IT služby: Programátori a špecialisti dlhodobo integrovaní do firemných tímov.

• Gastro: Čašníci a kuchári fakturujúci svoje „služby“.

• Doprava a kuriérske služby: Kuriéri jazdiaci pre jedného prepravcu podľa striktných pokynov.

Sankcie: Viac než len pokuta

Dôsledky odhalenia nelegálneho zamestnávania môžu byť pre firmu devastačné:

• Finančné pokuty: Minimálna sankcia je 4 000 €. Pri zistení viacerých osôb suma rýchlo stúpa nad 8 000 €, pričom v závažných prípadoch môže dosiahnuť až 200 000 €.

• Zápis na „čiernu listinu“: Zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov znamená zákaz účasti vo verejných obstarávaniach a stratu nároku na štátne dotácie.

• Daňové a odvodové doplatky: Firma je povinná spätne doplatiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a daň z príjmov, ktoré mali byť odvedené pri riadnom zamestnaneckom pomere.

Ako eliminovať riziko a podnikať bezpečne?

Ako advokátska kancelária odporúčame podnikateľom nepodceňovať prevenciu. Riešením nie je len „lepšia zmluva“, ale nastavenie reálnych procesov:

1. Audit existujúcich vzťahov: Preverte, či vaši dodávatelia skutočne vystupujú ako nezávislé subjekty (majú vlastné nástroje, viacerých klientov a vlastnú organizáciu práce).

2. Zosúladenie dokumentácie s realitou: Zmluvy musia presne definovať dodávku výsledku, nie „prenájom“ pracovnej sily.

3. Odborné poradenstvo: Komplexné nastavenie spolupráce si vyžaduje pohľad daňového aj pracovného práva.

Potrebujete preveriť vaše zmluvné nastavenia?  Kontaktujte nás